Bronzové spomienky Tomáša Matoušeka
Vyzeralo to tak, že doba trošku nedocení to, s čím hralo Tomášovo vnútro. Po veľmi dobrom účinkovaní na MS „20“ v Kanade prišiel ako kapitán nášho národného tímu naspäť do HC ´05 a trošku sa aj potrápil. Odohral 10 zápasov za A - tím, a veľmi dobre, dosiahol vo veku 19 rokov 3 kanadské body za asistencie. Siahol však ešte hlbšie, ako by si ktokoľvek pomyslel. Na bronzovú medailu z juniorskej extraligy. Druhú v kariére. Túto však ako fantastický kapitán!
Na spomienkové väzby popretkávané do šnúrok nostalgie spomína rád. „Na túto sezónu si spomínam veľmi často, bola najúspešnejšia v mojej doterajšej kariére. Na jej začiatku som nepočítal s tým, že sa mi podaria veci, aké sa mi podarili. Nejde však o mňa, ale o chalanov, s juniorkou sme dosiahli veľmi pekný úspech, aj keď sprvu sme boli v ťažkej situácii, o postup do vyraďovacej časti sme bojovali do posledného kola. Preto konečný bronz znamená pre mňa veľa, pretože nie každý rok sa podarí takýto úspech a ešte s príchuťou vyradenia prvého Trenčína, krôčik od vyradenia majstrovských Košíc.“ Išlo to, Tomáš si zaspomínal na podobný bronz spred 3 rokov. „Bolo to veľmi podobné, v tomto mužstve som však hral významnejšiu úlohu, bol som starší, inak som to bral. Rozhodujúci zápas sme hrali proti Košiciam, mohli sme ísť aj do finále. Škoda. Prvý domáci zápas s nimi som preležal s chorobou v posteli, v tom druhom sme už spoločne urobili všetko preto, aby sme postúpili, no nevyšlo to“. A medaile? Kde si všetky trofeje uchováva? „Všetko mám vo svojej špeciálnej vitrínke, sú tam medaile, ocenenia, nad posteľou mám národný dres. Sú to veci, ktoré sú inšpiráciou do mojej ďalšej kariéry.“ Podobnej výzdoby v dome rodiny Matoušekovcov ešte určite pribudne...
Ako správny líder vedel pomenovať, kde podľa neho leží poklad úspechu. „V kabíne. Aj naši reprezentanti teraz na MS dosiahli striebro tým, že v nej držali za jeden povraz a bola medzi nimi tá správna chémia. My sme to mali trošku iné v tom, že tu bolo veľa mladých, ale myslím si, že starší hráči v nej si dokázali splniť svoje úlohy, dokázali sme kolektív utužiť.“ Aj pozlátiť, bronzom. Vystupovali veľmi sympaticky, drukovali si, hecovali sa počas zápasov, srandičky boli i na tréningoch. Podľa videného, úžasné. Slová komplimentov na Tomášovu hlavu a tím ako celok spŕchol aj Filip Nemček. „Mates bol kapitán ako má byť, vedel nás hecnúť a keď bolo treba aj poriadne skritizovať. Mal u nás prirodzený rešpekt, aj preto sme ako partia vynikajúco fungovali.“Pobaví zistenie z čoho ten rešpekt pramenil. „Ten rešpekt mal možno tým, že má 50-tku biceps.“ Trošku na pobavenie, o niečom svedčiac.
Pre svoju charizmu a nesporné hokejové kvality si otvoril dvere do šatne A - tímu! „Áno, informácie, ktoré sa ku mne dostali, hovoria o tom, že budem mať šancu hrať v prvom tíme. Cítim preto obrovskú šancu, v extralige bude najnovšie hrať veľa mladých hráčov a cítim veľkú šancu presadiť sa. Som tu domáci mladý hráč, bývam tu neďaleko od štadióna, preto sa veľmi teším a čo najlepšie trénujem, aby som dôveru, do mňa vloženú, čo najlepšie splatil.“ Úprimné slová podporil i odpoveďou na otázku, čo by povedal nato, keby sa aj o ňom takto o rok- dva hovorilo po seniorských MS tak, ako teraz o Hudáčkovi či Tatarovi. „Bol by to veľmi krásny pocit, ale ak to tak má niekedy byť, určite je pred niečím takým ešte dlhá a ťažká cesta, no nie je to nemožné. Hokej je hra plná zvratov, o živote nehovoriac, preto by som bol rád, keby sa niekedy takáto úvaha naplnila.“ Po týchto slovách pokory nič nemožné.
Zmenil sa. Trošku ho obrnilo obdobie po Novom roku. Aj sa potrápil, aj si prestal trošku dôverovať. Od Matesa vtedy plynuli von slová pocitového marazmu. Prehrýzol sa cez to. Svojou húževnatosťou a vrodenou ctižiadostivosťou veľa dokáže. V svojom kariérnom epilógu sa môže oprieť o podporu rodiny, priateľky Mirky, kamarátov, spoluhráčov, fanúšikov, i klubu. Podoprie ju ešte viac. Výkonmi. Najnovšie i knihou. „Na ceste k vítezství“, tak sa volá publikácia, ktorú hltá v týchto dňoch. I s pomocou nej objavuje v sebe stále nové a nové možnosti, poskytuje mu hodnotu, blahodárne ovocie sily a poznania. O to viac má chuť do tréningu, o to viac v ňom pulzuje presvedčenie dostať to zo seba von. Viac ako úspešne si počínal túto hokejovú sezónu, ešte oveľa viac úspešnejšie zmaturoval. Paráda. Tkvie v tomto chalanovi niečo, čo budeme na zápasoch nášho tímu vidieť. Chalan, predurčený na hokej, v mladosti trénujúci v hore tak, že sa búchal o stromy, aby ako mladý zvládal osobné súboje, nám to dokáže, i kamarátskou grimasou poďakuje za podporu, ktorej sa mu dostane. Tomáš Matoušek- talizman úspechu.
Miroslav Čief
