Polarizácia spoločnej hrdosti!
Včerajší deň preleštil hrdosť našich farieb. Napokon to síce fanúšikovská invázia nebola, ale dokonalá erupcia nepoddajnosti a oddanosti všetkých áno, nato aká bola naša doterajšia bilancia v zápasoch so Zvolenom tento ročník to bolo fantastické! Od hráčov na ľade až po magnetizujúco srdcervúco fandiacich lokálpatriotov. Nevieme, kde sa v nich zobrala toľká viera, energia, ale za včerajšok si všetci zúčastnení zaslúžia obrovské absolutórium!!! Klobúk dolu!!!
Kvet radosti
Priznáme sa, vyzeralo to všelijako. Na vlakovej stanici v Banskej Bystrici sa nás v tú chvíľu nezozbieralo toľko, koľko by sme si všetci priali. Bolo nás málo. Aliby ako menej „šťastný“ termín, práca, rodina, deti, počasie, vákuum v peňaženkách obstáli. O to viac však úcta k všetkým, ktorí sa posadili na vlak, a spoločne sa vydali za snom. Za svojim pôžitkom duše, za emóciami nasýteným jedlom, pred ktorým sa aj čo - to popilo. Určite nie zbytočne. Nálada stúpa každým okamžikom. Napätie sa dá krájať. Očakávania sú obrovské, a už priamo vo Zvolene neodvratné. Cesta na štadión v sprievode polície sa nesie v speve, vrave, ľúbozvučných choráloch, ktoré po príchode na štadión naberajú na intenzite.
Srdcom. Všetci prišli srdcom, a prišli ďalší. Vliali nádej, dotkli sa dôležitosti tých, ktorí sa tam začali cítiť sami. Nesklamali a prišli ďalší. Ďalší dvaja, spoza rohu ďalšia tvár. Prvý popevok, tóniny bubna naprieč celou halou. Hráči sa nestačili diviť. Okrúhly krúžok červeno - bielych prekrikoval „mĺkvych“ domácich, a po tom, čo sme sa stali Pánmi štadióna prišla prvá „pozdravenka“. Gól. Priamo pred našimi nosmi, priamo do našich sŕdc, bola to ešte väčšia injekcia do čŕt našich tvári, všetci sme verili. Všetci. A fandili. Neskutočné!
Zomknutosť, ktorú bolo cítiť, nie je možné opísať. Nato, ako to nevyšlo čo do počtu si všetci fanúšikovia, ktorí podporili našich hráčov zaslúžia poklonu. Neprestali podporovať, ani na drobné sekundy neutíchli, bojovali s kvantitou, ale kvalitou boli a sú na 1. A odmena?? Odmena hrdosti! Chalanom sa na ľade podarilo úspešne vzdorovať a veľkú bitku, nezmieriteľné derby vyhrali!!!
Pre nich. Pre nás. Pre Vás. Na všelijaké spôsoby citovej konzumácie. Aké len chcete a potrebujete.
Bol to ako kvet zasadený na ľade hráčmi, ktorí sme polievali povzbudzovaním tam zhora, až nadobudol trojbodovú krásu. Pozerá sa naň pekne. Je náš. Prežime si ho. Polarizácia pri spoločnej pozápasovej „ďakovačke“ stačila. Hlboko. Sektor šalel nadšením, stisky rúk, vrúcne objatie, ale aj bozky partnerov. Či húfna rada pred bufetom. Oslava na všetky spôsoby. Bez nároku neprežiť to. Paráda, fantastické!!!
Keď to teda takto zhrnieme, úprimná spokojnosť. Síce sme sa stali krupiermi samých seba, keď sme si prehajdákali už viac ako isté víťazstvo s Nitrou, hodili sme to za hlavu. Všetci. Začali s tým hráči. Od ich výkonu záviselo veľa a zvládli to. Žiadne bočné vplyvy, žiadny strach vo veľkom derby, ktoré sa stalo našou korisťou. Síce nás tá Nitra neprehodila o stupeň spokojnosti vyššie, tabuľkovo cez Zvolen, aspoň sa však poučme. Konečne. Že zápasy nie sú len o hre, o hodine hry na ľade, ale sú hlavne v našich hlavách. A je jedno či je to poradie hráči, tréneri, funkcionári, diváci také či iné, dôležité je, aby každý veril. Aby zbytočne nešípil chybu seba, toho druhého. Aby sa nestrachoval, aby nepadal za zlého stavu, alebo nepodlamoval seba či niekoho naokolo strachom. Mali by sme si všetci brať príklad z tých, ktorí to včera ukázali vo Zvolene. Prišli, prišlo ich síce menej, ale statočne fandili, bavili sa, síce mohli skĺznuť do pesimizmu, do nedobrých myšlienok, neurobili tak. Urobili, čo musí urobiť každý z Vás. Zomknúť sa a pohľadmi, slovami sa pochytať okolo pliec a ťahať za jeden povraz! Je finiš sezóny, všetci niečo chceme, tak poďme si za tým! Hovoríme, berme si príklad, možné je všetko!!!
A ešte jedno hlasné včerajšie: „My ťa Bystrica nikdy neopustíme!“
HC´05 do toho!!!
Miroslav Čief
