Bronzové spomienky Riša Sabola

Bol pri senzačnom bronze našich juniorov. Jeho erudícia spočívala v obrovskej podpore spod bielej masky. Brankár Richard Sabol (18) dokázal, že vo vypätých chvíľach vie zachovať pokojnú a rozvážnu myseľ a na dlaniach pokoja podržať spoluhráčov pred sebou.

Bol to krásny príbeh. Naši juniori štartovali svoju púť play - off s malou fľaškou optimistického nápoja. Oškreto si postup doň vybojovali a nikto nemal veľké oči. Predsa sa však niečo v ich šatni „pohlo“ a dokázali poriadnu garazdu!

Na svedomí to má i spomínaný Rišo, veľká istota za statočne bojujúcimi hráčmi. O svojich dojmoch za „cestou k bronzu“ sa s nami podelil. „Cesta to bola veľmi ťažká, nemali sme to ľahké a do posledného kola základnej časti sme bojovali o postup do play - off. Myslím si, že odvtedy čo sme vedeli, že postupujeme do play - off, tak z nás spadol akýsi tlak a snažili sme si ho potom už len užiť, a samozrejme, pokúsiť sa ísť ďalej“.  Prvou prekážkou bol Trenčín, vedúci tím po základnej časti. Ťažký protivník. „Do série sme vstupovali s malou dušičkou, vedeli sme kto je favorit, no predsa sme si verili. Veľmi nám pomohol prvý zápas v Trenčíne, ktorý sme vyhrali. Síce sme v ďalšom v Trenčíne dostali debakel, pred domácimi zápasmi sme si verili.“ Právom. Súpera demontovali, rozobrali do poslednej skrutky a postúpili ďalej. „To sú krásne spomienky. Výborne nás podporili fanúšikovia a ťažili smez kolektívneho výkonu. Skvele sme bránili a chalani vpredu ukázali, že sú tam právom, dávali góly, tento postup nás poriadne naštartoval!“

Podobné popudistické myšlienky smerom k postupu boli i pri ďalšom súperovi, Košiciam. Po postupe 3:1 na zápasy cez Trenčín vcelku pochopiteľne. „Tu sme si to tiež rozohrali dobre, no posledný krôčik nám nevyšiel. Za stavu 2:1 na zápasy sme mali druhý domáci zápas zvládnuť lepšie, tam sa to lámalo. Stačilo málo. Takto nám to ušlo a v Košiciach to už bolo ťažké“. Nevadí, po semifinálovom zápolení prišla šanca na reparát s Nitrou. Chalani ho zvládli a tešili sa z parádneho bronzu. „Bolo to niečo neskutočné, tie oslavy, tá eufória v našich hlavách, podpora fanúšikov, vedenia. Ďakujeme za takú priazeň, o to sme to mali lepšie na ľade. Hrali sme pre spoločný cieľ, spoločne k nám prišiel a spoločne sme si ho aj užili“. Oslava musela byť dlhá, zaslúžene.., „To teda hej, dalo nám to zabrať, bola tu super partia, len raz za život príde takýto juniorský úspech, treba si ho užiť a nabrať si z neho ešte väčšiu motiváciu.“ Pekne, veľmi pekne, bárs by sa podobné úspechy pre klub reťazili rok čo rok...

Možné to je. Základňu talentov sme mali vždy, nová generácia juniorov sa o to určite posnaží. Kde vidí Rišo recept na úspech? „ V partii. Zomkli sme sa a ukázali sme jeden druhému, aký je pre nás každý dôležitý. Nikto tu nebol macher, boli sme obyčajní chalani,  čo to všetko ešte len majú pred sebou a mali sme dobrého kapitána“. Odvíjajúc sa od posledných  slov, pristavme sa kus aj pri Tomášovi Matoušekovi. “Mates“ kabínu naozaj stmelil, a stlmil v nej prehnanú eufóriu po víťazstvách. Je prirodzeným lídrom, a držme mu palce pri maturitách, ktoré ho čakajú v týchto dňoch. Po Rišovi dostane priestor aj on „Skutočne na túto sezónu nezabudnem. Poriadne som si zachytal, mával tréningy s A - tímom, nabral množstvo skúsenost. S reprezentáciou do „18“ rokov sme potom v Piešťanoch postúpili do A - kategórie MS. Skvelý rok. Zaň by som sa chcel poďakovať celému klubu, trénerovi Chudému, že mi dal šancu a celkovo za celú sezónu, bodaj by bolo viac takých trénerov ako on s pánom Hegyim. Ďakujem i spoluhráčom a fanúšikom, a teším sa, kedy sa do bránky postavím opäť.“  My tiež, a dodávame, že čakáme na pozápasové víťazné tanečky Rišo!  Nech je tak čoskoro! Výborný chlapec!

Miroslav Čief

FOTO
Bronzové spomienky Riša Sabola