Hokejisti HC’05 iClinic Banská Bystrica oslavovali zisk prvého majstrovského titulu v histórii klubu 22. apríla 2017.

Vo finálovej sérii sme porazili Nitru pomerne hladko 4:1 na zápasy, pričom posledné stretnutie vyhrali „Barani“ presvedčivo 6:2, predošlé dve finálové série s Košicami a Nitrou tak ostali zabudnuté. Vo štvrťfinále sme vyradili Nové Zámky (4:1) a v semifinále Martin (4:1).

„Je to fantastické, sme veľmi radi, že sa to podarilo, konečne sme pre Banskú Bystricu priniesli titul,“ nechal sa počuť kapitán Tomáš Surový. „Sila kolektívu sa prejavila, jeho obrovská súdržnosť v momentoch, keď sme museli čeliť prekážkam.“

Tréner Bystričanov Vladimír Országh veľmi túžil po titule. „A poviem vám, že naozaj dlho, aby som mohol takýto pocit v Banskej Bystrici zažiť, či už ako hráč, alebo tréner. Ako hráčovi sa mi to nepodarilo, vlani sme boli titulu veľmi blízko. Ďakujem týmto ľuďom, ktorí nás neúnavne povzbudzovali. Bystrica je hokejové mesto, som šťastný za chalanov, ktorí tu boli dva roky a sú Bystričania. Ďakujem Tomášovi Surovému, Mišovi Handzušovi, aj Ivanovi Majeskému, ktorý bol našou súčasťou. Ja i Rišo Zedník sme boli taktiež súčasťou tímu, vždy sme hovorili, že na sklonku kariéry, keď sa do Bystrice vrátime, pokúsime sa dosiahnuť pre mesto niečo veľké. Chalani to fantasticky zvládli, ešte raz im ďakujem.“

Už legenda slovenského hokeja Michal Handzuš oslavy špeciálne prežíval. „Pokusov som mal viac, som rád, že konečne to vyšlo, a prečo práve teraz, no chalani sa zomkli, hrali dobre celú sezónu, mužstvo bolo výborné, aj tréneri, fungoval celý servis. Proti Nitre sme veľmi chceli vyhrať, no aj Nitrania, treba dať klobúk pred nimi dole. Vyšli nám závery zápasov v Nitre, aj trochu šťastia sme mali a séria až taká jednoznačná nebola ako hovorí výsledok. Pre mňa titul znamená veľmi veľa, vždy som si chcel titul užiť práve tu, je to taký Stanley Cup v malom. Navyše ak si ho užívate doma pred vlastnými fanúšikmi, to sa neprihodí každému. Je to historický moment a byť jeho súčasťou je veľmi krásne.“

K historickému úspechu hokeja v meste spod Urpína výrazne prispeli aj hráči z Kanady a USA. Jason Bacashihua i Nathan Lawson v bráne, Ty Wishart s Mathewom Maionem v obrane a útočníci Jordan Hickmott a Brock Higgs boli oporami hlavne v play-off. Všetci na Slovensko prišli s jasným cieľom a síce pomôcť tímu, ako sa sami vyjadrili, lenže takýto úspech v nich prevalil vlnu obrovských emócií: „Sú to neuveriteľné, skvelé pocity. Som šťastný za spoluhráčov, celú organizáciu a každého tu. Je to veľmi špeciálny moment, doprial by som ho každému. Títo chlapci si to zaslúžili,“ povedal brankár Jason Bacashihua, ktorý na majstrovský titul siahal už pred rokom: „Bol to jeden z dôvodov, prečo som chcel ostať. Blízko sme boli už aj minulý rok. Od prvého dňa, ako sa skončila letná pauza, sme začali robiť všetko preto, aby tento deň prišiel. Je to úžasné pre fanúšikov, nás hráčov, organizáciu a naša úloha je teda hotová.“

V defenzíve bol nesmierne platným hráčom Mathew Maione: „Neviem presne opísať svoje pocity, ale som veľmi hrdý na každého v tíme, nesmierne šťastný a teší ma, že môžem byť súčasťou tohto úspechu,“ nechal sa počuť. „Keď som prišiel, tak som určite netušil, že to vyhráme. Celú sezónu sme hrali veľmi dobre a pokorne sme išli za svojím cieľom. Chcel som hlavne pomôcť tímu hrať čo najlepšie,“ pokračoval Maione.

Na štvrtýkrát im to vyšlo. Vladimír Országh s Richardom Zedníkom siahali na titul ešte ako hráči Zvolenu v roku 2005, no vo finále ich porazil Slovan, potom dvakrát neuspeli ako tréneri. Historický titul bol zaslúženou odmenou (nielen) ich práce: „Chceli sme aby, si naši fanúšikovia užili titul doma, keďže sme tu boli dvakrát po sebe druhí. Vtedy sme videli ako trofej dvíha súper. Celú sezónu sme tvrdo pracovali, čiže som veľmi šťastný,“ povedal Országh po poslednom zápase. „Vyhral som majstrovstvá sveta, súťaž vo Švédsku, ale domáci titul v rodnom meste na tomto ľade je niečo úplne iné. Som rád, že sa mi to podarilo aj s Michalom Handzušom a Rišom Zedníkom a všetkým sa nám to splnilo,“ pokračoval nadšený kouč, ktorý tvrdí, že séria sa začala lámať na ľade súpera.

„Nikdy som sa tak netešil ako teraz. Je to najkrajší pocit, aký som kedy zažil. Môžeme povedať do tretice všetko dobré. Dvakrát po sebe nám to nevyšlo. Ten titul sme si už ale naozaj zaslúžili,“ povedal šťastný Patrik Lamper po piatom finále.

„Od začiatku sme boli úžasná partia. Ten v takýchto ťažkých zápasoch rozhoduje a ja som nikdy nepochyboval o tom, že sa nám podarí získať titul. Psychológ Peťo Bielik nám veľmi pomohol. Na sedeniach hovoril aby sme boli sebavedomí, ničoho sa nebáli a na ľade nechali všetko. Potom si užijeme zaslúženú slávu. Vyšlo to. Sen sa stal skutočnosťou. Pre mňa je to veľké zadosťučinenie. Od malička sa hokeju venujem a teraz sa mi podarilo niečo veľké,“ nevedel vynachváliť svoje pocity Lamper.

„Titul je v správnych rukách. Možno boli aj pochybnosti, ale série s Novými Zámkami a Martinom boli dosť ťažké. Nitra ušetrila viac síl, ako my, keďže išla bez prehraného duelu, avšak už v prvom vo finále musela prehrýzť prehru,“ pokračoval obranca Mislav Rosandič, pre ktorého to bol prvý majstrovský titul.

Výsledky finálovej série

  1. zápas: Banská Bystrica – Nitra 4:1
  2. zápas: Banská Bystrica – Nitra 3:4
  3. zápas: Nitra – Banská Bystrica 2:3
  4. zápas: Nitra – Banská Bystrica 1:2
  5. zápas: Banská Bystrica – Nitra 6:2