Nový ročník hokejovej Tipos extraligy sa nezadržateľne blíži a naši hráči majú za sebou už niekoľko týždňov intenzívnej prípravy. Káder sa po vlaňajšej sezóne pomerne zásadne obmenil a pod Urpín zavítalo hneď niekoľko nových mien. Medzi nimi aj útočník Matej Macek, ktorý pre náš web prezradil, ako sa celý transfer udial a s čím prichádza do Banskej Bystrice.

Matej, vráťme sa pár rokov späť, keď ťa v šestnástich rokoch zaviedli tvoje kroky do Nórska. Čo ťa v tom čase k tomu viedlo?

Pracovali tam môj otec a strýko. Z ich strany prišla myšlienka, či by nebolo lepšie vyskúšať niečo nové, okúsiť nejaký nový život, a tak som si povedal, že prečo nie. Išiel som tam teda na skúšku, na ktorej som uspel a zotrval som tam štyri sezóny.

Dá sa povedať, že si tam bodovo vyčnieval, no napokon si sa po štyroch sezónach rozhodol pre návrat na Slovensko. Ako si dospel k tomuto rozhodnutiu?

V Nórsku sa mi darilo asi aj preto, že som mal trénera, ktorý ma mal naozaj rád a veľmi mi pomohol. V doraste, ešte pred odchodom do Nórska, som príliš nehrával, takže keby som ostal na Slovensku, možno by to bol aj môj koniec. Mal som aj dobrých spoluhráčov, ktorí mi pomohli a hlavne som vždy chodil trénovať so staršími, nakoľko som mal dosť veľa času a bol som vďaka tomu často na ľade.

Už počas tej štvrtej sezóny otec navrhol, že by to chcelo niečo nové a nejak sa posunúť a zhodli sme sa, že návrat na Slovensko by mohol byť dobrou možnosťou. Tamojšia prvá liga nemala až takú úroveň a z najvyššej súťaže som nemal nejaké ponuky, takže sme zvážili, že pôjdem naspäť.

Po návrate si sa cez Dubnicu dostal do Žiliny, kde si strávil tiež štyri sezóny…

Áno, Žilina je v podstate môj materský klub, takže dá sa povedať, že som sa vrátil domov.

Bolo to veľmi frustrujúce, že sa Vám nepodarilo ani na viac pokusov vybojovať postup alebo ako si to vnímal?

Bolo to určite frustrujúce, tri roky po sebe sme išli na postup a nešlo to. Pri troche šťastia by tá Žilina bola hore… čo viac k tomu povedať, snáď im to vyjde tento rok.

Napriek tomu, z individuálneho hľadiska si tam prežil dobré sezóny. Cítil si, že už je pravý čas posunúť sa vyššie a vyskúšať extraligu?

Už po návrate z Nórska to bol taký môj plán, že by som sa postupne prebojoval vyššie. V Žiline som zažil lepšie, aj horšie sezóny, takže som rád, že teraz to vyšlo.

S čím ťa oslovilo vedenie nášho klubu alebo čo sa od teba pri príchode očakávalo?

Bolo mi povedané, že dostanem svoju šancu a je len na mne ako sa jej chopím a podľa toho sa to bude odvíjať ďalej.

Ako si zatiaľ ty osobne spokojný s tým, ako to tu prebieha a čo sa týka tréningového procesu?

Všetko tu je na vysokej úrovni, nemám sa na čo sťažovať. Za mňa super a treba len bojovať a makať.

A čo hovoríš na partiu v kabíne? Niektorí sú tu už niekoľko sezón, ujali sa Vás nových hneď po príchode?

Ja myslím, že je to fajn. Prakticky nikoho som po príchode nepoznal osobne, všetko sú to extraligisti. Stále spolu komunikujeme, takže časom je to lepšie a lepšie. Nemám sa na čo sťažovať.

A čo hovoríš na prácu pod trénerom Sheddenom?

Pracujeme tvrdo a myslím si, že to nám môže priniesť to ovocie, ktoré chceme.

Ako by si zhodnotil doterajšiu časť prípravy a jednotlivé zápasy, ktoré ste odohrali?

Prvé dva zápasy boli po týždni, čo sme boli spolu na ľade, takže to určite nebolo ono. Nemali sme tak natrénované a chýbala nám aj kondícia, takže tomu zodpovedali aj tie výsledky. Tretí zápas sme už zvládli lepšie. (Rozhovor bol nahrávaný ešte pred stretnutím proti Žiline, pozn. red.)

S akými ambíciami pôjdete do sezóny?

Určite budeme chcieť zbierať čo najviac bodov, hrá sa o veľa. Treba makať, bojovať a byť stále pripravený na sto percent a postupnými krôčikmi ísť vyššie a vyššie.

text: M. Džurdženík, foto: D. Körtvélyesiová, I. Golembiovský