Vianočný čas je tu a my sme sa rozhodli spestriť vám Štedrý deň článkom o zvykoch našich zahraničných hráčov. V tejto sezóne pôsobia u nás hráči z rôznych kútov sveta, čo rozhodne pridáva na zaujímavosti a radi by sme vám priblížili ich tradície a zvyky, vďaka ktorým budeme môcť spoločne bližšie nahliadnuť do ich kultúr.
Všetky otázky smerovali k tomu, ako vyzerajú typické Vianoce v ich domovine, čo zvyknú robiť a jesť a aký majú v tých dňoch program. Taktiež sme zisťovali obľúbené vianočné filmy a najlepšie, prípadne vtipné darčeky, ktoré naši hráči v minulosti dostali. O Vianociach v USA sa niečo málo vie najmä z filmov, napriek tomu sme však dali priestor dvojici amerických hráčov, aby nám porozprávali toho čo najviac.
„Je to vždy trochu iné, vzhľadom na to, že hrám hokej. Všetko záleží od toho, kde momentálne pôsobím. Väčšinou som však zvykol prísť aspoň na 3 dni a snažil som sa tráviť čas s rodinou. Obvykle zvykneme ísť do kostola na Štedrý večer, prípadne ešte deň predtým. Okrem toho, zvykneme pozvať pár priateľov k večeri. Samozrejme, na druhý deň ráno (25.12.) otvárame darčeky, máme bohaté raňajky. Nič prehnané, typické americké Vianoce,“ povedal Mitch Fossier, ktorý sa následne rozhovoril aj o tom, čo sa zvykne u nich jedávať počas sviatkov: „Taktiež je to v podstate klasika, pripomína to trochu Deň vďakyvzdania – máme morku, pečené zemiaky, zelená fazuľka, batáty, je toho viac.“
Pre Mitcha sú to prvé sviatky trávené mimo Severnej Ameriky, no má to šťastie, že za ním pricestovali jeho rodičia. Nedávno totiž oslávil svoje 25. narodeniny, chýbať však bude jeho brat. „Ešte pred sviatkami navštívime buď Viedeň alebo Budapešť a čo sa týka Štedrého dňa, pokúsime sa čo najviac sa priblížiť tomu, na čo sme zvyknutí.“
„Fossyho“ však v úvodzovkách potrápila otázka, ktorú dostali všetci respondenti – obľúbený vianočný film. „Uff, toto je ťažké. Je totiž veľa zlých a veľa dobrých filmov. Čo však nikdy neomrzí je Grinch s Jimom Carreym, skvelý je aj Polárny expres a Vianočná koleda – animovaný film, v ktorom dabuje Jim Carrey,“ povedal s úsmevom. Na krátko sme sa pristavili pri téme najlepšieho darčeku, na ktorý si spomenie: „Nešlo o typický darček, ale keď som mal asi 13-14, rodičia prišli so psíkom. Vôbec som to nečakal, pretože to nikdy nebola otázka a vždy sme boli v tom, že nikdy žiadneho nebudeme mať. Takže to bolo veľké prekvapenie,“ povedal na záver útočník našej prvej formácie.
Veľmi podobne to má samozrejme aj jeho parťák z útoku, Chase Berger. Obaja sú amerického pôvodu, takže v mnohom sa to nelíši. „Obvykle ešte 23. decembra vybehneme s bratmi niekam von, na druhý deň ideme na omšu a pri večeri sa stretneme s rodičmi a starými rodičmi, pozveme aj pár rodinných známych. Po večeri ideme k nim, je to vždy veľká zábava, dáme si nejaký drink, spievame karaoke. Darčeky otvárame ráno. Tohtoročné Vianoce budú však rozdielne. Väčšina chlapcov ide na sviatky domov. My, ktorí tu ostávame sa pokúsime niečo uvariť, radi by sme vyskúšali niektorú z vašich tradičných rýb, ktoré zvyknete jedávať na Slovensku,“ povedal dočasný kapitán nášho tímu. „Chaser“ má rád prakticky všetky vianočné filmy, trochu nám však priblížil darček, ktorý ho potešil v detstve najviac. „To sa budem musieť vrátiť trochu do minulosti. Myslím, že som sa vždy veľmi tešil na to, až raz dostanem bicykel. Jedného dňa to prišlo, bol to krásny pocit prísť ráno k stromčeku a vidieť ho tam. Keď som bol dieťa, veľmi ma to potešilo.“
Po Spojených Štátoch Amerických prišli na rad švédske tradície. O nich nám porozprával najprv Victor Björkung. „Vo Švédsku oslavujeme 24. decembra. Obvykle jeme mäsové guličky (tradičné švédske národné jedlo), s menšími párkami a o tretej zvykne chodiť jedna rozprávka, ktorá je už tradíciou. Veľa času trávim s rodinou, jeme veľa jedla a otvárame darčeky,“ zhrnul ofenzívny obranca, s ktorým sme vám nedávno priniesli väčší rozhovor. Zaujímalo nás, či spomínaná rozprávka je aj jeho obľúbeným vianočným filmom. Dozvedeli sme sa, že ide o rozprávky zo série Káčera Donalda, čo je v ich končinách naozaj veľmi bežné. „Videli sme to miliónkrát, ale je to tradícia a napriek tomu to pozeráme každý rok. Nepovedal by som, že je to obľúbený vianočný film ale ide o zvyk a páčilo by sa to aj vám. Obľúbený film však bude Grinch, prípadne Vianočný škriatok (Elf) s Willom Ferrellom.“ Medzi najlepšie darčeky, na ktoré si Victor rád zaspomína, patrí hokejový výstroj. „Keď som bol mladší, veľmi som sa tešil z akejkoľvek časti výstroja,“ dodal na záver.
Gilberta Gabora síce všetci berieme ako našinca, no aj on mal čo povedať k tradíciám vo Švédsku. „Gaby“ potvrdil, že vo Švédsku sa oslavuje 24. decembra. „U nás sme mali taký zvyk, že jeden darček sme si mohli otvoriť už ráno, ale fakt len jeden. Potom sme zvykli mať taký ľahký obed – šunka, zemiakový šalát. Následne sme zvykli ísť do kostola, na vianočný program. Po príchode domov rodičia varili večeru – kapustnicu, čiže aj niečo slovenské, ale aj mäsové guľky. Vo Švédsku je veľkou tradíciou Disney program v televízií, ktorý sleduje asi 5 z 10 miliónov obyvateľov,“ povedal s úsmevom Gilbert, ktorý tak vlastne potvrdil Victorove slová o ich tradičnom televíznom programe, po ktorom prichádza na rad otváranie darčekov. „Nasledujúci deň už je taký voľnejší, niekedy sme išli korčuľovať – podľa toho aké sme mali počasie, prípadne niekam na nejakú vychádzku. Tento rok idem k ujovi a starej mame, ktorí teraz bývajú v Mýte pod Ďumbierom. Čo sa týka filmov, tak pre mňa je vianočný film aj Die Hard (Smrtonostná pasca), klasika je Sám doma, ale ja poviem, že pre mňa je najlepší vianočný špeciál Mr. Bean, to nikdy neomrzí.“
„Gaby“ nám ešte porozprával príbeh o tom, ako si z neho rodičia trochu vystrelili v časoch keď bol menší. Prišlo to po otázke k najlepšiemu darčeku. „Vždy som veľmi chcel Xbox, keď vyšiel ten úplne prvý. Už som otvoril všetky darčeky a ten Xbox tam nebol. Mal som asi 12-13 rokov. Aj keď som to nechcel nejak ukázať navonok, bol som smutný. Po pár minútach rodičia prišli, že majú ešte jeden darček,“ povedal s úsmevom hráč, ktorý patrí medzi fanúšikmi k veľmi obľúbeným za jeho vlastnosti, ktoré ho zdobia.
Po švédskych zvykoch prišli na rad tie ruské. Tento rok máme totiž v tíme dvoch hráčov pôvodom z Ruska – Nikitu Scherbaka a Dmitriho Kostromitina. Tam je to o niečom inom, vzhľadom na vierovyznanie a väčšina tak oslavuje pravoslávne Vianoce (7. januára), ktoré prichádzajú po oslave Nového roku. Nikita však priznal, že je omnoho viac zvyknutý na americký spôsob Vianoc. Určite sa niet čomu čudovať, dlhé roky totiž pôsobil v Kanade a v Amerike. „Dlho som neoslavoval Vianoce v Rusku. Zvykol som si na tradície, ktoré sú v Severnej Amerike – teda otváranie darčekov 25. decembra ráno, v pyžamách. Spomínam si na prvé takéto Vianoce, bolo to v Calgary. Nakúpili sme darčeky a dali sme ich pod veľký stromček. Ráno sme ich otvárali a vymieňali. Už dlho som však nezažil nejaké oslavy Vianoc, počas hokejovej sezóny je to ťažké. Rodina je doma, ja pôsobím v zahraničí. Keď sa však dá, zvykneme jesť bežné veci, ideálne čo najviac keďže vtedy si človek môže trochu dopriať. Mäso, pečené zemiaky, možno morka.“ Nikita priznal, že nie je úplne filmový typ, ale jednu klasiku predsa spomenul: „Sám Doma, jednoznačne.“
Trochu viac o zvykoch v Rusku povedal práve Dmitri Kostromitin. „U nás oslavujeme Vianoce 7. januára, ale Nový rok pripomína vaše Vianoce, sedíme s rodinou pri spoločnom stole, rozdávame si darčeky. Potom v Januári máme naše Vianoce, vtedy zvykneme ísť do kostola. Jedlo zvykneme mať typické ruské, pre nás sú to šaláty, pečená morka. A obľúbený film? Sám Doma,“ povedal ruský obranca v našich službách.
Na pestrosti palety pridal obranca Jake Cardwell, rodák z Kanady, ktorý Vianoce neoslavuje. Je totiž židovského vierovyznania. Pre nich je tak typická Chanuka. „Každý rok to padne na iný dátum, tentokrát to vyšlo myslím na 29. novembra. Dopriali sme si trochu voľných chvíľ pri spoločnom stole, mali sme Chanuka večeru, prebehla aj menšia výmena darčekov,“ ozrejmil nám Jake. Určite však chápe naše zvyky, ktorým sa nebráni. „Je to skvelé, keď môžete byť s rodinou. Pre nás sú spoluhráči tak trochu ako rodina a tým nemyslím len legionárov, ale aj domácich hráčov. Preto vedia byť aj Vianoce dobrou zábavou, je to pekný čas roka.“ Jake taktiež priznal, že Grinch patrí medzi filmové vianočné klasiky a darček, na ktorý si rád spomína je horský bicykel, ktorý dostal v časoch, keď bol ešte dieťa.
Jeho kolegom a krajanom je samozrejme Marc Crevier-Morin, ktorý sa v čase tohto rozhovoru pripravoval s Branislavom Bendíkom na návrat do zostavy. „Benďo“ dal jemu, aj Martinovi Bdžochovi zrejme poriadne zabrať, Marc totiž pred naším rozhovorom najprv lapal po dychu. „Tak po prvé, Vianoce v Kanade sú poriadne snehové,“ začal Marc a následne pokračoval: „Určite je to o tom byť s rodinou, väčšinou ideme navštíviť starých rodičov. Mám dve sestry a brata a spoločne sa vraciame do detských čias, užívame si sneh, hráme rôzne hry, prípadne skladáme puzzle, jeme veľa jedla. U nás je tradičným jedlom takzvaný Tourtière, čo je mäsový koláč typický pre frankofónne časti Kanady. Nie som veľký fanúšik dezertov, ale počas Vianoc si nejaký doprajem. Okrem toho jedávame aj morku, starká vždy napečie tony koláčov, čo sa trochu zvyklo prejaviť na váhe,“ povedal s úsmevom obranca, ktorý pôsobí pod Urpínom už druhú sezónu. Obľúbeným filmom Marca je Grinch, rozpovedal nám však aj iný príbeh: „Viem, že to možno nie je typicky vianočné, so súrodencami si však zvykneme dať maratón Harryho Pottera. Sme veľkými fanúšikmi, takže to sú naše chvíle, ktoré si užívame. Je to síce na dlho, ale máme to radi.
S rodinou mali vo zvyku aj spoločné lyžovačky, takže s tým súvisel aj pravdepodobne najlepší darček, na ktorý si Marc zaspomínal. „Najlepší darček? Tak to boli lyžiarske topánky a lyže. Nešlo ani tak o tie topánky a lyže, ako o to, že sme následne išli spoločne s rodinou na svah a užili sme si to.“
Nedávno sa k mužstvu pripojil aj tretí Kanaďan, brankár Evan Weninger. „Po pravde, už je to štvrtý rok, čo nebudem na Vianoce doma, ale v Kanade je zvyk určite spoločná večera s rodinou, ktorú zvykneme mať u starej mamy. Pozvaní sú rodinní príslušníci, ktorí žijú poblíž, väčšinou zo strany mojej mamy, pretože všetci žijeme v jednom okrese,“ začal svoje rozprávanie brankár, ktorý má za sebou len dve stretnutia, aby následne zaspomínal na detské časy: „Ako deti sme sa vždy snažili vstať čo najskôr, aby sme mohli otvárať darčeky. Mali sme skvelé raňajky v kruhu rodiny a potom sme so sestrou zvykli ísť korčuľovať na jedno z vonkajších klzísk. Všetko je to však o tom byť čo najviac s rodinou. Čím je človek starší, tým viac idú do možno do úzadia nejaké aktivity, skôr sa naozaj snažíme užiť si prítomnosť v kruhu rodiny.“
Pri téme obľúbeného vianočného filmu Evan chvíľu zapremýšľal. „Za mňa to bude Vianočný škriatok (Elf) alebo Sám Doma. Úplné klasiky,“ povedal s úsmevom a na záver rozpovedal príbeh o najvtipnejšom darčeku, ktorý dostal: „Raz ma príšerne spálilo na jednom koncerte, bolo to počas prvého roku môjho pôsobenia na univerzite. V jednom filme (Benchwarmers, v slovenskom znení Fušeri zo striedačky) je postava, ktorá sa bojí slnka a snaží sa mu všemožne vyhnúť. Takže keď ma tak spálilo, môj „Secret Santa“ v tíme mi podaroval opaľovací krém a všetko možné na zmiernenie pálenia a taktiež veci, ktoré pomáhajú vyhýbať sa slnku. Veľmi dobre sme sa na tom v celom tíme pobavili.“
Veríme, že ste si tento špeciál užili a že sme vám pomohli nahliadnuť do zvykov hráčov, ktorí pôsobia v našom tíme a sú ďaleko od svojich domovov. Zároveň dúfame, že si všetci vychutnáte sviatočný čas a taktiež vám aj touto cestou prajeme príjemné prežitie sviatkov a krásne a veselé Vianoce.
