Prvý zápas na starom kontinente a úvod ako z ríše snov. Tak by sa dal v skratke opísať debut Westina Michauda v banskobystrickom drese. V stretnutí proti Popradu výraznou mierou prispel k výhre 7:3, na ktorej sa podieľal gólom a dvomi asistenciami.
Nebolo sa tak veľmi čomu čudovať, že Westin okamžite pritiahol pozornosť zástupcov všetkých médií, ktoré boli na stretnutí prítomné. Následne ochotne zodpovedal aj otázky exkluzívne pre čitateľov nášho webu hc05.sk. Spoločne sa sme vrátili k prvým dňom, ktoré Westin Michaud absolvoval po svojom príchode do Banskej Bystrice. „Prvé dva dni som pociťoval následky jet-lagu, bola to moja vôbec prvá skúsenosť s niečím takým. Musím však povedať, že som veľmi rád, že som tu a že som súčasťou tohto tímu,“ neskrýval svoje nadšenie z nového pôsobiska rodák z amerického Cloquetu v štáte Minnesota.
„Veľmi sa teším aj z každého tréningu, všetci majú na tvárach úsmevy, no zároveň tvrdo pracujeme. Trénerský tím odvádza úžasnú prácu, nastavili tu určitú kultúru a smer, ktorým sa všetci spoločne uberajú. Lídri v tomto tíme sú ukážkoví. Všetko je to o postupnej práci deň za dňom, ktorá začína na tréningu. Posledné dve tréningové jednotky boli skvelé, vylaďovali sme detaily a všetko sa to ukázalo,“ pokračoval v pochvalných slovách hráč, ktorý k nám prišiel zo zámorskej ECHL z tímu Maine Mariners.
Vo Westinovi zarezonoval aj spôsob, akým ho jeho spoluhráči privítali. „Bolo to neuveriteľne priateľské, s každým som sa osobne zoznámil, čo bolo niečo, s čím som sa nikdy doteraz nestretol. Každý sa snažil so mnou porozprávať, čo pre mňa znamenalo všetko na svete, keďže sem prichádzam ako cudzinec. Poteší ma dokonca aj to, keď po tréningu ostaneme s niektorými slovenskými chlapcami na ľade pár minút navyše. Vzájomne sa učíme – oni mňa po slovensky a ja ich pre zmenu anglicky,“ opísal prvé dni v novom kolektíve, čím len potvrdil, že partia v kabíne je výborná.
Našu najnovšiu akvizíciu postavili tréneri v dueli proti Popradu do role druhého centra, na krídlach mu asistovali Nikita Scherbak a Miloš Bubela. Ich súhra v stretnutí bola od prvých sekúnd pozoruhodná. „Sú to fantastickí hráči. Myslím, že v sebe skrývajú veľký potenciál. Ukazujú ho každým dňom a neviem sa dočkať úspešných momentov, ktoré môžeme ako tím dosiahnuť,“ povedal na margo spolupráce s jeho novými útočnými kolegami. Dlho sa hovorilo, že Nikita Scherbak potrebuje k sebe niekoho ako je Westin a obaja vzišli z víťazného stretnutia proti Popradu s fantastickou bilanciou. Nikita zaznamenal až štyri body (2+2), čím sa prepracoval na čelo tímovej produktivity. Westin zaznamenal tri body (1+2), Miloš Bubela pridal na svoje konto dve asistencie.
Hráč, ktorý si okrem iného zahral aj na farme Winnipegu Jets nebol príliš ďaleko od takzvaného hetriku Gordieho Howea, čo je označenie pre hokejistu, ktorý zaznamená v stretnutí gól, asistenciu a k tomu ešte aj zhodí rukavice. Po kontakte popradského hráča na brankára Belányiho sa v závere druhej tretiny dianie na ľade trochu vyostrovalo. „Niekedy zvyknem trochu podpichovať a vtipkovať, čo vie súpera naštvať. Je to tak, ako to je. Patrí to k hokeju. Spoluhráči si ma však zastali, bola to pre nás zábava,“ nerobil si z črtajúcej sa hromadnej šarvátky ťažkú hlavu univerzál, ktorý vie zahrať na centri, aj na krídle.
Westin však preukázal okrem mimoriadneho nadania a tímovosti aj pokoru a skromnosť. Vôbec ho totiž netrápili jeho osobné štatistiky. „Na bodoch nezáleží, hokej sa hrá pre víťazstvá a ja som šťastný, že sme vyhrali. Musím ešte trochu nabrať zápasovú kondíciu, dostať nohy do správnej prevádzkovej teploty. S každým ďalším zápasom to bude určite ešte lepšie.“
Pár slov na margo hráča, ktorý „zdedil“ po Mattovi Mistelem číslo 11, pridal po stretnutí aj hlavný tréner Ivan Droppa. „Vedeli sme aký je to hráč, prechádzal tomu skauting, čiže neprekvapil v tom, čo robil. Svojej úlohy sa zhostil veľmi dobre. Získali sme v ňom veľmi dobrú posilu.“
Celková bilancia Westina Michauda v jeho prvom stretnutí je nasledovná: 1 gól, 2 asistencie, 3 plusové body, 3 strely, čas strávený na ľade: 20 minút a 2 sekundy.
text: M. Džurdženík, foto: D. Körtvélyesiová
